Som späť! Som späť? Hej! Po dvoch rokoch som tu ako na koni. Alebo skôr ako na slimákovi, obludnej korytnačke, alebo..no jednoducho som šla pešo. No. Som invalid, vieme. Je to už nejaký ten piatok, čo som sem nič nepísala. Ako je u mňa zvykom, jednoducho som sa na to vyprdla. A nechcelo sa mi. Teddyžiaľ. Až dodnes. Tak nejak som prechádzala nejaké fotky a spomenula som si na blog Síc. Na moje šťastie (a určite jej radosť) si ho pamätal aj môj prehliadač. Na rozdiel od môjho vlastného blogu. Uf. Nevadí. Som šikovné dievča a cez ňu som našla cestu zase sem. A tak som tu. Zmenilo sa toho veľa. Zmenilo sa toho tak veľa, že asi nie som schopná si na všetko spomenúť. Základ je, že som sa z Bratislavy presťahovala domov. A z domu do Prahy (ou jé, buran v meste, again). Za Cácorami. Za skvelými ľuďmi. Za snami..o lepších miestach, o lepšej práci. Tú už mám v Prahe tretiu. Nedá sa hovoriť, že lepšiu. Ale aspoň kolektív (hoci značne sa rozpadajúci) to vyrovnáva. Spoznala som pár
...a moje skapínanie na nohy. A to fakt že fakt. Ale pekne poporiadku. Tento víkend, respektíve konkrétne 28. 5 sa v Kyjove konal turistický pochod s názvom Kyjovská padesátka. Ako tento názov napovedá, je nutno prejsť 50 kilometrov. No ďakujem pekne. Avšak organizátori mysleli aj na tých menej zdatných jedincov a tak bolo možné vybrať si z piatich trás. 10, 20, 27, 35 a 50 kilometrovej. Ja ako znalec svojich schopností som samozrejme volila trasu 10 kilometrovú. To som ale ešte netušila ako sa natiahne. A že sa natiahla. Ako správne turistky sme prišli LTT a tak sme nestihli kyvadlovú dopravu na miesto štartu nami zvolenej trasy. Takže päť kilometrov k tomuto miestu sme si pekne odšľapali. Už vtedy som tušila, že to neprežijem v zdraví, keďže slnko na nás pražilo a my sme si obuli skutočne "libovú" turistickú obuv. Tak sme ale došli až na pomyselný štart a zamierili po zelenej do hory. A do kopca. Pre mňa ako "invalida" skutočne skvelá trasa. Ale zatla som teda zu